Odkazy
Vznik a história Goju Ryu
Goju ryu 剛 柔流 : okinawský systém Karate pochádzajúci z Naha te (Shorei ryu)
založil MIYAGI CHOJUN. Pôvodne sa delilo Naha te na dva smery: ASON a WAICHINZAN/RYU RYUKO. Asonova línia zanikla s jej posledným majstrom TOMIGUSUKE. Línia Waichinzan/Ryu Ryuko sa preniesla cez majstra HIGASHIONNA KANRYO a majstra MIYAGI do dnešného Goju ryu a Toon ryu. Goju ryu možno rozdeliť do troch veľkých smerov: Okinawa Goju ryu(MIYAGI CHOJUN), Nippon Goju ryu(YAMAGUCHI GOGEN) a US Goju ryu(URBAN PETER). Tieto smery sa vzájomne líšia a takisto tiež obsahujú rôzne štýly. My sa zaoberáme dnes aktuálnym systémom Okinawa Goju ryu, ktorý založil MIYAGI CHOJUN
ZALOŽENIE GOJU RYU
Názov Goju ryu bol po prvý krát použitý v r. 1929 (MIYAGI). Keď sa v tom istom roku konali v Japonsku celonárodné ukážky bojových umení, poslal majster svojho žiaka SHINZATO JIN'AN, aby ho zastupoval. Všetci prítomní boli zástupcami známych japonských škôl bojových umení. Keď sa jeden novinár spýtal majstra Shinzato, aký štýl zastupuje, nevedel mu ihneď odpovedať. Na Okinawe nebolo bežné, aby malo umenie každého majstra svoj vlastný názov. Všetko bolo zhrnuté pod označeniami Shorin ryu (Shuri te a Tomari te) a Shorei ryu (Naha te). Shinzato rýchlo premýšľal a povedal, že ich štýl sa nazýva Hanko ryu (Hanko znamená „polo-ťažký“). Na Okinawe porozprával Majstrovi Miyagi o tejto príhode, a on, ktorý bol súčastne aj majstrom poézie a básnického umenia, na to citoval jednu vetu z Bubishi: „Všetko vo vesmíre dýcha tvrdo a mäkko“. Z tohto citátu povstal názov Goju ryu (Go/Ju znamená tvrdosť/mäkkosť). 1935 sa majster Miyagi definitívne vrátil na Okinawu a tam učil až do konca svojho života. V roku 1952 bolo založené združenie okinawského Goju ryu. Rok na to, 8. Októbra 1953, majster zomrel. Tak na Okinawe ako aj v Japonsku zanechal mnoho významných žiakov. Okamžite po majstrovej smrti sa však začal rozpad Goju ryu. Bol to začiatok večných sporov medzi školami, ktorý pokračuje dodnes.
Kata systému Goju – Ryu:
Geki sai Dai Ichi
Geki Sai Dai Ni - Kata zostavené majstrom Miyagim ako žiacke Kata Goju – ryu štýlu.
Gekisai ichi je uspôsobená na boj na väčšiu vzdialenosť, Gekisai ni na krátku vzdialenosť.
Sanchin – Kata zameraná na správne (hlboké bránicové) dýchanie, koordináciu a kontrolu uvoľňovania a na napínania svalstva s usmerňovaním energie Chi. Kata Sanchin priniesol do japonska z Číny majster Higashiona.
Kata sa prekladá aj ako ,,tri bitky“ zamerané na úplnú koncentráciu cvičenca na tri aspekty z Čínskeho Shen (duch), Shin (myseľ), Li (telo)
Tensho – Koncentrujeme sa v nej na posúvanie ohniskového bodu napätia pri mäkkých oblúkových technikách rúk. Je kombináciou dynamickej tenzie s vnútorným dýchaním a mäkkých plynulých pohybov, koncentrujúc silu v Tanden. Dýchanie je úplne odlišné (mäkké) ako v Sanchin
Saifa – V preklade znamená lámajúci. Typickými prvkami sú úhyby do boku a vyslobodzovacie techniky z úchopov.
Seyunchin – Veľmi stará Čínska Kata. Práca s nízkymi postojmi (Shiko dachi). Kata v štýle Draka, vyžadujúca vnútornú silu a prácu s Chi.Znak Chi v názve, ako aj v ďalších Kata je Okinawské označenie pre Čínske Dianxue, čo je stimulácia vitálnych bodov súpera. Obsiahnutých je tu veľa strhávacích a hádzacích techník.
Shisochin – Názov možno preložiť ako boj štyroch mníchov. Používa techniky na boj z blízka, útoky s nukite, lakťom a blokovanie s Haito.Prevládajú tu techniky otvorených rúk a klasické čínske techniky nazývané ,,rozhnevaný tiger prechádza lesom“.
Sesan – Jedna z najstarších Kata. Zameraná na rýchle obranné techniky a protiúdery na boj z blízka. Používa krátke údery a kopy na koleno (kansetsu geri). Kata je označovaná ako ,, 13 rúk“
Seipai – ,, 18 rúk „Obsahuje spôsob boja s otvorenými rukami a techniky žeriava, čo je možné pozorovať na šikmých postojoch,technikách plieskania a zhadzujúcich poyboch.
Sanseru – Často označovaná ako ,, 36 rúk“ kata Draka. Rozvíja silu a rýchlosť.
Kururunfa – V preklade zastav vlnenie. Obsiahnuté sú tu páky na kľby, znehybňovacie a držiace chvaty. Okrem toho obsahuje množstvo techník s otvorenými rukami a koordináciu práce bokov a rúk.
Suparinpei – Názov je odvodený z čísla 108 pozostávajúci zo 108 pohybov obsiahnutých v tejto zostave, ktorá je zároveň jednou s najdlhších Kata školy Goju – ryu.
,,V bojovom umení nemožno dosiahnuť významného rozvoja zanedbávaním zdokonaľovania sa v cvičení Kata“
Ďalšie kata v systéme Goju Ryu
Autorom týchto kata je majster Gogen Yamaguchi (1909-1989) 10. Dan, zakladateľ japonského Goju ryu - v asociácii Goju Kai. Majster Yamaguchi sa po osvojení všetkých Goju ryu kata rozhodol, že vytvorí ešte 4 nesúťažné kata (Genkaku, Chikaku, Tenryu a Kouryu), ktoré budú predávané len na starších a zrelých cvičencov. Preto sa tieto kata predávajú len na nositeľov titulu Shihan alebo až od technického stupňa 5.Dan.
Kata Genkaku – Čierny Žeriav, je elegantná, harmonická kata napodobňujúca pohyby žeriava. Svojou technickou skladbou ako aj elegantným vykonaním sa nedá prirovnávať k ostatným Goju ryu kata. Mäkké, vláčne pohyby pripomínajúce skôr Tai Chi Chuan ako Karate sú striedané prudkými výpadmi, ktoré zasa naspäť prechádzajú do vláčnych pohybov. Ďalšia z najdlhších zostáv Goju ryu.
Kata Genkaku sa začína postojom neko ashi dachi, v ktorom ruky napodobňujú blokom kakuto uke do obidvoch strán krídla žeriava. Následne sa vykonávajú bloky kakuto uke a nagashi uke do obidvoch strán. Niekoľkonásobné vykonávanie bloku kakuto uke je následne vystriedané útočnými technikami nukite cuki, ktoré sa vykonávajú v shiko dachi. V kata Genkaku sa nachádzajú bloky kakuto uke (blok zápästím) známe z kata Tensho, ale aj techniky ako teisho cuki gedan či kake uke. Kata Genkaku sa vykonáva na pozadí Japonskej tradičnej hudby.Podľa môjho názoru táto kata vyjadruje "GO" t.j. tvrdý aspekt školy Goju ryu.
Kata Chikaku – Pozemský Žeriav sa vykonáva na pozadí tradičnej Japonskej hudby.
Kata Chikaku sa začína postojom neko ashi dachi, v ktorom sa vykonáva séria blokov kakuto uke (blok zápästím). Postoj neko ashi dachi je asi najčastejšie sa vyskytujúcim postojom v tejto kata. Spomedzi postojov tu môžeme ešte nájsť napr. okinawskú podobu postoja kokutsu dachi. Ruky vykonávajú najčastejšie techniky kakuto uke (uchi) a shotei uke (uchi), známe napr. z kata Tensho.
Podľa môjho názoru táto kata vyjadruje "JU" t.j. jemný aspekt školy Goju ryu.
Kata Tenryu - Nebeský Drak a Kouryu – Žltý Drak na verejnosti neboli doposiaľ oficiálne prezentované.
Technika dýchania:
Dýchanie v karate
Dýchanie a jeho synchronizácia s vykonávanými pohybmi predstavuje kľúčovú črtu techniky karate. Názory na techniku dýchania sú v rozmanitých školách rozličné, všetky majú svoje plus a mínus. Tajomstvo dýchacích cvičení v severočínskych školách spočívalo v krátkom nádychu a v predĺženom výdychu. Dnes sa ukazuje, že skrátenie nádychu asi nie je dobrým odporúčaním, pretože okrem zhoršenia zásobenia kyslíkom, súvisí i s negatívne orientovaným citovým ladením (strach). Technika dýchania v karate plní tri funkcie:
1. Synchronizovanie výdychovej fázy cyklu s aktívnym pohybom je zdrojom sily pri dopade techniky na prekážku. Aktívny prudký výdych sa spája, resp. vykonáva prostredníctvom prudkého stiahnutia brušných svalov, čo poskytuje na jednej strane spevnenie trupu do kompaktného celku a na druhej strane to umožňuje rýchlejší začiatok pohybu. Úder vykonaný počas nádychovej fázy je slabší.
2. Synchronizovanie výdychovej fázy s aktívnym pohybom je zdrojom lepšej akcelerácie úderu či kopu. Príčinou je facilitačný, stimulujúci účinok, ktorý sa prejavuje počas výdychovej fázy na fázických svalových vláknach – čiže na tých, ktoré zodpovedajú za dynamiku a započatie pohybu. Zároveň sú tlmené tonické vlákna (udržujúce polohu, napätie).
3. Dýchacie cvičenia majú pri pravidelnom cvičení účinok na psychiku. Účinok, ktorý majú mať špeciálne dýchacie cvičenia, spočíva v upokojení, stabilizovaní citového prežívania a pri dlhoročnom cvičení i vo vytvorení, resp. dovytvorení vhodných osobnostných charakteristík – opäť v oblasti emocionality.Tento jav je známy aj v iných cvičebných systémoch, ako napríklad pránajáma v joge , ktorá sa cvičí práve z tohto dôvodu.V športovom karate sa tento aspekt cvičenia žiaľ zanedbáva, hoci by mohol dodať významnú kvalitu cvičencom karate.
Aktívna forma dýchania
V Goju – Ryu sa aktívny spôsob dýchania cvičí najmä v kata Sančin a Tenšo v ktorých je dýchanie základom celého ich vykonania. Hovoríme o aktívnom dýchaní počas celej dráhy vykonanej techniky. Nádych (nosom) sa spája s náprahovou fázou. Pri výdychom sa aktivyzuje brušné svalstvo a vykonáva sa akoby delí na dve fázy. V prvej je spočiatku prudký, postupne sa zmierni a na konci sa zasa zosilní pričom sa usilujeme vydýchnuť i zbytok vzduchu. Z dýchacích svalov tu pracuje hlavne bránica pričom vydychujeme ústami.
Pri nádych vťahujeme vzduch akoby do spodnej časti brucha, pričom sa hrudník prakticky nepohybuje a brucho sa mierne vyduje. Pri výdychu sa v poslednej fázy snažíme vzduch akoby ešte hlbšie do spodnej časti brucha. Tanto spôsob dýchania sa nazýva IBUKI.
Počas tohto spôsobu dýchania sa aktivuje vnútorná sila KI, pri ktorej by sme mali mať pocit tepla rozlievajúceho sa do celého tela. S touto formou súvisí aj ďalší, veľmi dôležitý faktor nazývaný KIAI (výkrik) pri ktorom ide o prudké vyrazenie dychu sa stiahnutím brušných svalov.
Pasívna forma dýchania
Túto formu dýchania nazývame NOGARE ktoré je sprevádzané plynulým pohybom rúk ktorí musí byť vykonaný pomaly, nenásilne a úplne uvolnene. Nogare má za ciel stabilizovať, upokojiť.
S pravidla sa toto cvičenie vykonáva v meditačnej polohe ako pádmásána, v Japonsku známou ako lotosový kvet( tzv. poloha ZAZEN). Dýchanie pasívneho druhu sa spája aj s cvičením v postoji šiko dači.
Prechod z nádycu do výdychu by mal biť sotva badateľný, bez zastavenia a celé dýchanie sa vykonáva nosom. Majster zen – budhizmu Jasutani na otázku v čom spočíva jeho cvičenie, odpovedal že sa tridsať rokov snaží pozorovať svoje dýchanie bez toho, aby ho ruši
NOGARE
ZAZEN
Koncentrácia sily
Úder alebo kop bude slabý, keď sa použije len samotná paža alebo dolná končatina. K dosiahnutiu maximálnej sily je nevyhnutné využiť silu všetkých častí tela súčasne. Pri vykonávaní úderov alebo kopov sa sila premiestňuje z centra tela, z hlavných svalov ku končatinám a končí v ruke alebo v nohe. Táto sila sa pohybuje od jednej časti tela k druhej rýchlosťou za 0,01s. Celý pohyb od začiatku do konca trvá iba 0,15 – 0,18 s, pokiaľ je potenciálny moment v tejto akcii správne využitý. Je dôležité, aby boli rôzne svaly a šľachy udržované v uvolnení , čo umožní okamžitú odpoveď na zmenu okolností. Pokiaľ sú svaly už v napätí, nemožno ich ďalej kontrahovať v okamihu ohniska. Sila koncentrovaná v okamihu ohniska musí byť ihneď uvolnená, aby sa cvičenec pripravil k nasledujúcej akcii. Stály tréning striedavého napätia a uvolnenia tela je veľmi dôležitý pre dosahovanie účinnosti pri aplikácii techník karate.
Dýchanie a meditačná poloha
Zazen (jap. 坐禅 alebo 座禅) je meditácia v sede, najdôležitejšia technika zenového budhizmu.
Jej cieľom je upokojiť telo a myseľ a pripraviť pôdu pre mystickú skúsenosť. To je možné dosiahnuť buď prostredníctvom koanov (ktoré uprednostňuje škola rinzai) alebo technikou šikantaza (jap. „iba sedenie“), ktorú praktikuje najmä škola sótó zen.
vzpriamená poloha v sede
poloha rúk pri dýchaní
Sanchin kata - tri verzie
Na úvod je treba povedať, že verzií kata Sanchin je oveľa viac. Cvičia sa v rôznych školách,
štýloch, dójó a viacerými spôsobmi, ale myšlienka zostáva stále tá istá. Cieľom tohto článku je
upozorniť na rozdiely v jednotlivých súborných cvičeniach praktikujúcich cvičencov, no nie je
návodom ako cvičiť kata Sanchin. Pôvod tejto prastarej kata siaha ďaleko do minulosti starej Číny
kde sa traduje jej vznik. Jej tvorca ani čas vzniku nie sú známe a takisto sa nezachovala ani jej
pôvodná verzia. Samotná kata prešla rôznymi modifikáciami a vývojom. Pôvodne sa táto kata
cvičila s otvorenými rukami s technikou nukite, čo bolo v Číne viac používané a chápané ako
tvrdá a nebezpečná technika - oproti technike tijikun so zavretou rukou v päsť po stáročia bežnou
u bojovníkov z ostrova Okinawa. Tam sa táto kata stala stavebným pilierom rôznych škôl karate.
Jej prvé tri kroky sú základom mnohých kata a opakujú sa aj vo všetkých troch verziách, ktoré
budeme porovnávať. Nesmieme však zabudnúť aj na ostatné rozdiely v cvičení tejto kata, medzi
ktoré patrí hlavne sled nádychov a výdychov počas prevádzania jednotlivých techník, ktoré sa
v kata Sanchin nachádzajú. Dýchanie bolo zmenené na pomalé, hlboké, bránicové a tvrdé bojové
ibuki, pri ktorom sa dych predlžuje a s tým súvisí aj rýchlosť prevedenia techník, lebo techniky sú
s dýchaním zosynchronizované a prevádzajú sa v plnej tenzii a pomaly. Celá kata sa cvičí v
postoji sanchin dachi a samotné techniky sú: chudan gyaku a oi zuki, yoko alebo uchi uke,
morote sukui a otoshi uke, morote nukite zuki, a toraguchi alebo mawashi uke. Nevyhnutné pri
cvičení je mať dobrý postoj s dôrazom na muchimi, správne držanie tela a v neposlednom rade
správne vykonávané dýchanie, na ktoré je kladený najväčší dôraz.
Energia Ki, čínske (Čchi,Či,Qi), sanskrtské (prána), grécke (pneuma), starogermánske (ód),
staroslovianske (živa), ktoré sa počas cvičenia hromadí v hara (tanden, tantien, čchi chaj,
manipura), je spoločným znakom všetkých verzií a stáva sa tak najdôležitejším aspektom celého
cvičenia. Týmto sa kata Sanchin radí medzi takzvané Kiko, Kikou (Ritsuzen, Qigong, Čchi kung,
Čínska joga) cvičenia, podobne ako kata Tensho a Happoren. Môžu sa teda cvičiť aj celkom
mäkko a uvoľnene s dýchaním Nogare. Samotný názov kata sa najčastejšie prekladá ako
„tri boje“, alebo „tri bitky“.
Sanchin ichi - Sensei Kanryo Higaonna https://www.youtube.com/watch?v=TKoz2Bqfx_s /
Prvá verzia je zhodná s ostatnými len po ľavé giaku zuki v treťom kroku. Sústredíme sa teda
na stred a záver kata tak, že v pravom sanchin dachi sťahujeme ľavú ruku do hiki te a presúvame
ju ďalej pod pravý lakeť s dlhým nádychom. Pohľad ide v pravo. Pravá noha prekročí pred ľavú
do kosa dachi a rotáciou na koshi obe nohy robia rýchle mawate, súčasne s obratom sa ruky
vymenia - ľavá robí yoko uke a pravá sa sťahuje do hiki te (zadržanie dychu). Dostaneme sa do
ľavého sanchin dachi a pravá ruka udiera giaku zuki (výdych), ruku stiahneme do sanchino
kamae (nádych - výdych). Tri kroky vpred (vzad voči východziemu postaveniu) do pravého
sanchin dachi a udrieme ľavé giaku zuki. Po stiahnutí ruky do hikite sa celá sekvencia obratu
opakuje a tak sa dostávame opäť do ľavého sanchin dachi. Po ďalšom kroku vpred udierame
ľavé giaku zuki. V tom istom postoji nasleduje morote otoshi uke a dvakrát morote nukite zuki.
Počas kroku vzad vykonávame tora guchi a z ľavého sanchin dachi sťahujeme ľavú nohu do
musubi dachi.
Táto verzia je zaujímavá tým, že nekončí v bode východzieho postavenia, ale napravo vzadu
od daného bodu. Počet nádychov a výdychov je dvadsaťjeden. Počet krokov je jedenásť, z toho
sedem vpred voči smeru prevádzania techník, dva z toho sú mawate a ďalšie dva sú kroky vzad.
Ešte tu máme dvadsaťštyri techník z toho je deväť giaku zuki, oi zuki nie je, dvakrát morote
nukite zuki, dvakrát morote otoshi uke, tora guchi, morote sukui uke a morote yoko uke raz, yoko
uke osemkrát.
Sanchin ni - Sensei Chojun Miyagi :
Druhá verzia, ktorú si rozoberieme je špecifická tým, že v nej nerobíme mawate a dýchanie je
značne pomalšie. V treťom kroku sa opäť zakoreníme a začneme prevádzať jednotlivé techniky
tak ako nasledujú za sebou v poradí. Po prevedení zuki sa vždy vrátime do východzej pozície
sanchinno kamae. Prvá sa prevádza technika gyaku zuki, ako druhá v poradí, v tom istom postoji
nasleduje oi zuki, obidve na chudan a takto sa to celé ešte raz zopakuje. Nasledujúce tretie giaku
zuki, po ktorom ruka zostane vystretá a súčasne s pravou rukou, ktorá je v yoko uke plynulo
prejdú do techniky otoshi uke, po ktorej nasleduje trikrát morote nukite zuki. Počas ústupu
prevedieme dva kroky vzad s tora guchi. Na záver stiahneme nohu do musubi dachi s technikami
morote sukui a otoshi uke, napokon skončíme v bode východzieho postavenia.
Počet krokov v tejto verzii je šesť, z toho tri vzad. Počet nádychov a výdychov ostáva
zachovaný ako v predchádzajúcej verzii tiež dvadsaťjeden. V tejto verzii sanchin kata udierame
päťkrát giaku zuki, dvakrát oi zuki, trikrát morote nukitezuki a prevádzame päťkrát yoko uke,
dvakrát tora guchi, dvakrát morote otoshi uke, jedenkrát morote sukui uke a jedenkrát morote
yoko uke. To je dokopy dvadsaťjeden techník.
Sanchin san - Sensei Gogen Yamaguchi https://www.youtube.com/watch?v=FPcDJdwVyHI
Tretia verzia nezačína presne tak isto ako predchádzajúce, pretože prvým pohybom je
prechod z musubi dachi do heko dachi, počas ktorého sa ruky v pozícii joi no kamae zovrú v päsť
a presunú vedľa tela. Po vykročení z heko dachi do sanchin dachi sa techniky opakujú do tretieho
kroku v pravom sanchin dachi. Potom stiahneme ľavú ruku z yoko uke do hiki te (nádych),
pokračujeme z premiestnením ruky pod pravý lakeť (výdych). Pohľad zostáva v pred. Nasleduje
mawate počas ktorého sa nadychujeme a po skončení obratu v ľavom sanchin dachi udrieme s
výdychom pravé giaku zuki. Napokon stiahneme ruku do sanchino kamae. Spravíme krok
a zopakujeme práve opísanú kombináciu s mawate do ľavého sanchin dachi. Po prevedení
ďalšieho kroku a opätovnom zakorenení nasledujú techniky giaku zuki, yoko uke, oi zuki, yoko
uke, giaku zuki a potom bez dýchania preklopíme a otvoríme ruky do morote otoshi uke.
Zostávame v postoji a trikrát po stiahnutí rúk do hikite udierame morote nukite zuki. Začíname
z ústupom do východzieho postavenia pričom vykonáme dva krát tora guchi a po stiahnutí nohy
do musubi dachi morote sukui a otoshi uke. Naše dlane skončia ľavá na pravej pred hara.
Ako môžeme vidieť táto verzia je tak trochu zmiešaninou prvých dvoch verzii. Nádychov a
výdychov je v tejto verzii dvadsaťtri. Krokov je jedenásť z toho prvý je s musubi dachi do heko
dachi, dvakrát mawate, trikrát dozadu a päť dopredu. V tejto verzii Sanchin kata máme pätnásť
techník, morote yoko uke jedenkrát, giaku zuki šesťkrát, oi zuki jedenkrát, morote nukite zuki
trikrát, tora guchi dvakrát, morote sukui a otoshi uke jedenkrát.
Na záver snáď už len môžeme skonštatovať, že kata Sanchin sa trénuje v plnom napätí
svalstva pričom kime sa robí na konci techniky pri dodýchnutí. Takýmto spôsobom túto kata
trénovali aj naši senseji ,ktorí ju denno-denne cvičievali niekoľkokrát až sa stala ich prvým a
zároveň aj posledným pri rozvoji svojho karate: „Sanchin je základným stavebným kameňom
karate“, „Tréning karate sa začína aj končí pri Sanchin“, „Všetko v karate je Sanchin“, „Sanchin je
základom a výsledkom karate, pretože karate bez Sanchin nie je karate“, „Sanchin je karate a
karate je Sanchin“, „Môžeme byť pyšní na Sanchin. Je to unikát karate a neexistuje v žiadnom
inom bojovom umení“. Takto naši senseji na verejnosti prezentovali svoje pocity z cvičenia
Sanchin kata ako odkaz nasledujúcim generáciám karatékov. Ale tieto malé odlišnosti ktoré sa
nachádzajú v Sanchin kata ju robia zaujímavejšou, tvárnejšou a príťažlivejšou, lebo je v nej
neustále čo objavovať. Množstvo modifikácii ponúka priestor na stále novší, širší a ucelenejší
pohľad na toto krásne cvičenie. Škála spôsobu prevedenia je natoľko široká, že je možné len
ťažko zvládnuť detailné naučenie sa tohto veľkého množstva verzií.
Cez to všetko sa naozaj oplatí plne venovať cvičeniu do detailov, aby sme čo najhlbšie
prenikli k pôvodnej podstate autorovej myšlienky. Rozpitvaním jednotlivých častí kata zisťujeme,
že pestrosť počtov opakovaní jednotlivých techník, počtov krokov a napokon aj počtov nádychov
a výdychov sa od zostavy k zostave rôznia, čo potvrdzuje rozmanitosť jednotlivých škôl karate,
ktoré sa môžu pýšiť týmto unikátom. Pritom podstata Sanchin kata ostáva stále zachovaná a to je
vlastne základom tohto cvičenia odovzdávaného novým generáciám karatistov.
P.S.: A preto nie je dôležité, ktorú verziu Sanchin kata cvičíte, ale ako často ju praktikujete.